Cesta je náročné. Aurélia sa zabára do vysokého snehu, po prvom kilometri začína mrnčať. Nevládze, bolia ju nohy, je jej teplo. Vyzliekame si hrubé bundy a pokračujeme v náročnom teréne. Je naozaj teplo, slnečné lúče žiaria z belasej oblohy aj z bielej pokrývky všade naokolo. Aurel opäť:,,Ja už nevládzem" .Sľubujem jej veľkého snehuliaka so skutočnými vlasmi.. Aj horúcu čokoládu s gaštanovým pyré hneď, ako si zakúrime v piecke. Po pol hodine prichádzame na vrchol kopca. Obzriem sa a ako vždy si poviem:,,Bože, ako je tu krásne...výhľad, kam až ako dovidí. Povzbudzujem malú postavičku, ktorú čaká posledných pár metrov. Zvalí sa do snehu a rukami robí anjela. Zatiaľ kým oddychuje na snehu, rozkúrim v starej piecke. drevo začne praskať, liatinova platňa začína hriať...Horúca čokoláda s gaštanovým sústom...ako chutí najlepšie.
...snehuliak stojí. Aj so skutočnými vlasmi. Na praskajúcu piecku pokladám starý hrnček. Nalejem plnotučné mlieko, vložím škoricovú tyčinku, ktorú predtým prasknem na ešte tenšie paličky. Tie čokoládu dokonale prevoňajú. Vsypem lyžicu holandského kakaa, ktoré sa rozpúšťa lepšie ako klasické kakao. Metličkou rozpustím prášok a na kakau sa objaví nadýchaná pena. Lámem do hrnčeka 86% čokoládu. Štvorček po štvorčeku. Čím horkejšia čokoláda, tým krajší zvuk, keď ju ulamujete .Praská rovnako ako polienka v piecke. Polovica čokolády bude stačiť. Dostatok lahodnej chute aj kalórii.Do svojho hrnčeku vložíme štedrú lyžicu gaštanového pyré a zalejem horúcou čokoládou. Aurel vložím len celú škoricovú tyčinku a pridám lyžičku domáceho medu s propolisom. Vonku sa usalašíme do kresiel a prikryjeme dekou. Horúce hrnčeky nám hrejú skrehnuté prsty. Aurel si tyčinku máča do čokolády, oblizne a snaží sa vysať skladkosť škoricového drievka. .Je tu naozaj krásne. Slzy sa mi dávno osušili...Nie každý deň je úžasný. A tento vyzeral ako jeden z nich. Vďaka Aurel a zasneženej krajine sa opäť rožiaril..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára