LOKŠE S PEČEŇOVOU PAŠTÉTOU a NEUROL NA SKTROTENIE MYŠLIENOK

,,CO SE VÁM HONÍ HLAVOU?"

...pýta sa ma FB pokaždé, keď ho otvorím. Neviem, ako vám, neviem, ani či je to normálne, ale mne sa ,,honí" hlavou vždy totálna smršť. Bordel. Bitka myšlienok. Priam vojna. Dokonca niekedy aj v noci. A to vám je katastrofa, keď začnete rozmýšľať, kde kúpite kačaciu masť na paštétu a či je to vôbec vhodný darček na Valentína. Potom zapnete mobil, kontrolujete maily a výpisy z banky, spomeniete si, že treba zaplatiť cestnú daň, fakt kúpiť toaletný papier, lebo už dva dni používate vypísaný štvorčekový zošit, potom premýšľate, kde ísť lyžovať,lebo ubytko chcete len na svahu, že treba ráno zmerať dcére nohu, aby ste kúpili správnu veľkosť tenisiek, či zastrešť celú alebo len polovicu terasy a či do tej paštéty vlastne idú aj vajcia. Zaplavili ma. Svine jedny. Myšlienky. Snažím sa ich krotiť, ale čím viac s nimi bojujem, tým sa množia ešte zúrivejšie. Potom sa začnem škriabať. Kdesi na nohe. Niečo ma svrbí aj na chrbte. Potom na ramene a zase pri členku. Keď vidím, že boj prehrávam, zájdem do špajze .Nie. Nie do chladničky! Ale do krabice s liekmi a šupnem si Neurol. Balenie mi vydrží približne pol roka, tak závislá zatiaľ nie som. 

...Ale cez deň, to je iná káva. Aj vtedy mám bordel v hlave. Ale iný. Taký, v akom si hoviem. Ako prasiatko v blate. Dokonca, aj keď sú myšlienky priam depresívne a sťahujú mi krk. Utápam sa v nich, preciťujem. Mám to v celku osvedčené. Oni tak strácajú na sile a časom úplne vyhynú. Treba prijať všetko a nič nepotláčať. Inak hrozí, že prepadnete neuróze, môžete dostať migrény, začať sa prejedať, piť, hádať sa so svokrou, stratíte chuť na sex alebo nebodaj dostanete infarkt. Poznáte to, keď sa niekto tak vytočí, že až zbrontavie. Chytá takú farbu, že baklažán sa nechytá a bude v priam zenovej hladine rozprávať, ako vie ovládať hnev a myšlienky. Hovno vie. Preto mal už tretí infarkt.

...Ale sú aj myšlienky pekné. Veľmi príjemné. Až tak, že vám zdvihnú kútiky. Ani neviete, že sa usmievate, vyžarujete pozitívnu energiu, sexepíl. Uvedomíte si to až vtedy, keď sa váš pohľad stretne s pohľadom chlapíka sediaceho v kaviarni oproti vám. On sa dvihne, pristúpi s úsmevom ku vám a spýta sa:,,Máte tu voľne?" a už odsúva stoličku pri stole. Kútiky vám mrznú v úsmeve.
Záver? Psychologické výskumy dokazujú, že nie len myšlienky a emócie ovplyvňujú vašu mimiku a držanie tela, ale pôsobí to aj presne naopak. Vaša mimika a držanie tela ovplyvňuju vaše pocity a myšlienky. Ak sa teraz cítite pod psa, vystrite sa a usmievajte sa. Nasilu. Ešte lepšie nahlas. Len nie v kaviarni. Ani na daňovom úrade.
P.S. Nikdy si nepamätám okamih, kedy ten Neurol zaberie.

LOKŠE S PEČEŇOVOU PAŠTÉTOU

Áno, idú tam vajcia. Na pol kilogramu kuracích pečienok dve malé vajcia. 

Postup je jednoduchý a rýchly. Chuť lahodná, pečeň sa rozplýva na jazyku.

Kuracie pečene šupnete do nádoby pre tyčový mixer. Pridáte 100g kačacej masti, dve vajcia, soľ a jednu smotanu na šľahanie /200ml/. Všetko spolu rozmixujete na nevábnu ružovú  kašovitú zmes. Prosím vás, nenechajte sa odradiť. Všetko je tak, ako má byť. Potom to celé vylejte do jenskej misky alebo hlineného pekáčiku.   Pečte pri 180 st. cca pol hodinu. Paštéta sa navrchu pekne spečie, sami uvidíte, že je čas ju vytiahnuť. Stred by mal zostať jemne ružový, ale nie krvavý. Predpokladaný čas pečenia je pri výške cca 3cm. Doba pečenia závisí od veľkosti nádoby. Ja preferujem nádobu cca 20krát 30cm. Príprava bez pečenia trvá do 10 minút. Paštéta je výborná aj na chlieb, v chladničke vydrží niekoľko dní. 

Môj tip na záver....U nás doma nikto nepije alkohol. Tak tam tajne  prilievam aj trošku brandy. Zhruba 0,5dcl.  Francúzi to tak robia a paštéte to pridá na lahodnej chuti:-))

Turecké placky GOZLEME plnené fetou, špenátom a ricottou alebo o čom sa baviť na prvom rande

Pozerám cez okno na zasneženú krajinu  a rukou miesim cesto. Aby bolo vláčne, leské, nelepivé. Už sa  neviem dočkať tých úžasných placiek, ktorých sme sa nevedeli v Turecku dojesť. Gozlem. Chutia ako lokše. Nasucho opečené, preložené s bohatou syrovou náplňou odľahčené čerstvými špenátovými listami a prevoňané lístkami mäty.  

Ach to jedlo. Naše každodenné.  Jedlo je základ. A to nemyslím len na prežitie ako také, ale aj prežitie v zmysle spoločenskom. Predstavte si, že idete na rande. Môžete sa ísť buď najesť, alebo, ak máte hlboko do vrecka, môžete na tému jedlo nezáväzne konverzovať hoc aj na výstupe na Choč. Alebo, ked sa vyberiete zaplávať na jazero, či vyvenčiť psa. Jedlo je podľa mňa najlepšia téma na stretnutí s niekym, pri kom sa necítite komfortne, keď ste ticho. Vtedy, keď sa urputne snažíte niečo zo seba vydolovať, niečo trápne, čokoľvek, lebo trápnejšie ako toto ticho nemôže byť už asi nič. Možno ešte počasie. To je asi lepšie byť už ticho a čo najrýchlejšie zmiznúť. Mňa väčšinou akože rozbolí hlava a musím bežať, aby som si čo najskôr dala Ibalgin. Ale tu je možnosť, že dotyčný Ibalgin má. Aj to sa stalo. Musela som sa vyhovoriť na zvracanie. To je tiež symptomom migrény a že by sa ponúkol, že vám bude držať vlasy na záchode, asi nehrozí. 
Ale späť k jedlu. Prečo jedlo? Politiku by som neriskovala. Jednak, nevieme, do akej hĺbky je v tejto téme protistrana ponorená a pokiaľ sami ju sledujete len okrajovo a nie ste si istý, či je prezident ešte stále Kiska, tak na to radšej zabudnite. Vzťahy? To radšej tiež nie, mohlo by to vyzerať, že ste príliš zvedavá a hneď na prvom rande si robíte malý prieskum. A možno ešte sám nevie, ako sa vám bude prezentovať. Rozvedený? Slobodný? Sklamaný? Náročný alebo dobrák, čo s ním každý zametá? Nechajte mu ešte priestor, nech si svoju sebaprezentáciu nechá prejsť hlavou. Aj vy si rozmyslite, akú masku na sebe vezmete. Milá? Skromná? Náročná? Vzťahy a prácu riešte len tak okrajovo. Sú to príliš osobné témy. Priam druhého vyzliekajú z kože. 
A čo filmy! Hudba! Ja osobne si túto tému nevyberám. Popravde, hudbu nepočúvam a doma nemám ani telku. Takže vopred viem, že keď sa ma niekto spýta, aký je môj obľúbený film a čo počúvam, poviem NEVIEM. Raz som chcela urobiť dojem a pri úvode piesne známeho svetového interpreta /aj tak už neviem, ktorý to bol/ som sa pýtala, či je to Peter Nagy. 
Ale jedlo... to je tak vďačná téma. Tu sme všetci na jednej lodi. Jedlo nás spája. Môžete rozprávať o obľúbených reštikách, cudzokrajných jedlách, tradičných jedlách, blogoch o varení, trendoch vo varení, obľúbených reláciach, o plytvaní a prebytkoch, o hladomore vo svete a nedostatku potravy, zdravej strave, nezdravej strave, receptoch, kvalite potravín, či spomínaní na detstvo. To boli časy. Žlté, oranžové a červené malinovky v sklenných flašiach, džúsy v plechovke, ktoré ste otvárali tak, že ste do nej zabodli nôž, čokolády Lena a Jana, kde bola vystrihovačka bábiky, ktorú ste mohli obliecť, kavenky, štolverky princezky, žuvačky Pedro a obchody, kde vždy páchlo vyliate mlieko, pretože sa dáke vrecko prepichlo. Také plastové. Modré polotučné za 2 koruny alebo červené plnotučné za 3,50. Tá sladkosť zo zemiakového škrobu, čo vyzerala ako mydlo, ma už minula. Ja som zažila éru, ked prišli kivi, jogurty s cukinou, a prvé pehavé rožky. A pamätáte mandarinky? Tie boli hádam len na Vianoce. Vidíte? Mám pravdu. O jedle môžete rozprávať hodiny. Ako deti sme hrávali v špajzi hru na pochutiny. Jeden musel zavrieť oči a otvoriť ústa. Musel to zjesť a povedať, čo to bolo. Väčšinou sme uhádli. Ocot, kypriaci prášok, šťava z feferoniek, droždie. Sesternica Martina raz neuhádla. Bola to figúrka človeče nezlob se. Zelená.
P.S. Na jednom rande som si z bufetového stolu priniesla len jednu jedinú vec. Takú, čo mi bola povedomá. Plný tanier natrhaných kúskov lososa. Teda, ja som si to myslela. Prídem ku stola a XY sa pýta: ,,Preboha, čo chceš s toľkým zázvorom robiť?


,,Mami, Čo to tak vonia? "pýta sa ma Aurel a prebudí ma zo spomienok . Kuchyňa už rozvoniava chlebovým  cestom a roztopeným syrom v placke.

GOZLEME:
Vypracujeme si cesto z hladkej múky / ja ju miešam z celozrnnou špaldovou/, vody, soli a lyžice olivového oleja. Na 500g múky treba cca 200ml vlažnej vody. Cesto musíme dobre vypracovať, aby sa nelepilo. Necháme pol hodinu odstáť.

 Na doske ho spracujeme pomocou múky a rozdelíme na malé gulôčky, ktoré vyvaľkáme na hodne pomúčenej doske. Zohrejeme liatinovú platňu. Ak nemáme, môže byť grilovacia alebo teflonova panvica. Chuť na liatine je však jedinečná. Na polovicu tenučkej placky nanesieme nadrobenu fetu, ricottu alebo tvaroh. Turci pridajú aj podrvené lístočky mäty. Placku preložíme a dobre okraje zlepíme. Pečieme pomúčené nasucho, alebo na potretej panvici z oboch strán. 

Sneh, slnko, horúca čokoláda a gaštany

Ešte dva týždne...utriem si slzy a začnem baliť ruksak. Farebné gombíky, šál, mrkva, klobúk....a ešte niečo, čo akútne potrebujem na potešenie duše...horká čokoláda,  holandské kakao, škoricové tyčinky a nesmú chýbať hlinené hrnčeky.
Cesta je náročné. Aurélia sa zabára do vysokého snehu, po prvom kilometri začína mrnčať. Nevládze, bolia ju nohy, je jej teplo. Vyzliekame si hrubé bundy a pokračujeme v náročnom teréne. Je naozaj teplo, slnečné lúče žiaria z belasej oblohy aj z bielej pokrývky všade naokolo. Aurel opäť:,,Ja už nevládzem" .Sľubujem jej veľkého snehuliaka so skutočnými vlasmi.. Aj horúcu čokoládu s gaštanovým pyré hneď, ako si zakúrime v piecke.  Po pol hodine prichádzame na vrchol kopca. Obzriem sa a ako vždy si poviem:,,Bože, ako je tu krásne...výhľad, kam až ako dovidí. Povzbudzujem malú postavičku, ktorú čaká posledných pár metrov. Zvalí sa do snehu a rukami robí anjela. Zatiaľ kým oddychuje na snehu,  rozkúrim v starej piecke. drevo začne praskať, liatinova platňa začína hriať...
                                   Horúca čokoláda s gaštanovým sústom...ako chutí najlepšie.

...snehuliak stojí. Aj so skutočnými vlasmi. Na praskajúcu piecku pokladám starý hrnček. Nalejem plnotučné mlieko, vložím škoricovú tyčinku, ktorú predtým prasknem na ešte tenšie paličky. Tie čokoládu dokonale prevoňajú. Vsypem lyžicu holandského kakaa, ktoré sa rozpúšťa lepšie ako klasické kakao. Metličkou rozpustím prášok a na kakau sa objaví nadýchaná pena. Lámem do hrnčeka 86% čokoládu. Štvorček po štvorčeku. Čím horkejšia čokoláda, tým krajší zvuk, keď ju ulamujete .Praská rovnako ako polienka v piecke.  Polovica čokolády bude stačiť. Dostatok lahodnej chute aj kalórii.

Do svojho hrnčeku vložíme štedrú lyžicu gaštanového pyré a zalejem horúcou čokoládou. Aurel   vložím len celú škoricovú tyčinku a pridám lyžičku domáceho medu s propolisom. Vonku sa usalašíme  do kresiel a prikryjeme dekou. Horúce hrnčeky nám hrejú skrehnuté prsty. Aurel si tyčinku máča do čokolády, oblizne a snaží sa vysať skladkosť škoricového drievka. .Je tu naozaj krásne. Slzy sa mi dávno osušili...Nie každý deň je úžasný. A tento  vyzeral ako jeden z nich. Vďaka Aurel a zasneženej krajine sa opäť rožiaril..

                                                                                                                         

BEZLEPKOVÉ PALACINKY resp. Balijské banánové palacinky s medom a kokosovým olejom

Len ťažko sa mi hľadal vhodný názov pre túto dobrotu s ktorou som sa stretla na Bali. Určite som to chcela ošetriť názvom bezlepkové, aby aj ,,bezlepkáči" mohli ochutnávať moje precepty určené aj im.

Nezvyknem jedávať často múčniky. Ale ochutnávam stále. Denne. A celý život.  Rozdeľujem čokoládové bonbóny na polovičky, precízne operujem zákusky, kde oddeľujem to najlpšie a cesto dávam bokom. Z kysnutých moravských koláčov vyjedám plnky, makovníky robím bez cesta a plnku jeme z misky a vymýšľam recepty, kde eliminujem múku a cukor....

Vrátim sa k Bali. Bývala som v krásnom drevenom domčeku a rozľahlou terasou zasadenom na kraji zelenej džungle. Až tak blízko, že listy bananovníkov nepustili na terasu ani lúč slnka a všetko vypraté oblečenie nemalo šancu uschnúť pri vysokej vlhkosti a skončilo v koši. Nedostatok slnečných lúčov kompenzovali krásne kvety, banány, papáje a všadeprítomný hluk gžungle, ktorá nestíchla ani uprostred noci. Voda, vtáky, gekony. Raz som čítala, že na Bali nie je ticho ani v noci. Ani v džingli. A je to pravda. Je to hluk, ktorý vás robí šťastným...

Každé ráno ma na terase čakali výborné raňajky. Káva, čerstvé ovocie, melonová šťava a najlepšie palacinky na svete. Keď mi Wayan /domáca/ dala na výber medzi ryžou, omeletou a palacinkami, výber palaciniek sa mi stal osudným. Prepadla som im celou svojou bytosťou. Každé ráno som sedela na terase a vyzerala, kedy uvidím Wayan alebo jej nephew prichádzajúcich s tanierom svetložltých voňavých palaciniek prevoňaných  skaramelizovanými  banánmi  na kokosovom oleji. 

Ja, človek zvedavý, som sa ihneď dožadovala u Wayan úžasného receptu. Mimochodom, na Bali sa takmer každá druhá žena vola Wayan a takmer každý druhý muž Ketut.  A čo je zvláštne a celkom milé, ak sa spýtate staršieho človeka, koľko má rokov, bezzubo sa usmeje a povie, že nevie. Ani Wayan nevedela, koľko rokov majú jej rodičia. Takže vek sa dá posúdiť azda podľa počtu zubov. Zvláštne je, že pri najstarších je niekedy na prvý pohľad ťažko rozoznať aj pohlavie, Pri Wayaninom otcovi aj na druhý, ba aj na tretí a štvrtý. Až po čase sme zistili, že druhá babka v domácnosti nie je babka, ale babko v sukni. Došli sme na to, až raz, ked bol zavesený 10 metrov nad zemou na vrchole banánovníku a mačetou bojoval s obrovským trsom banánov. Pre naše raňajky, samozrejme. Prečo naše?  Banánové palacinky su jedným z hlavných menu na raňajky po celom Bali. Majú aj príznačný názov Balinese banana pancakes. O to viac som sa divila, keď mi Wayan povedala, že balijčania ich nejedia. Robia ich najmä pte turistov. Je veľa receptov. Prešla som celý ostrov a jedla ich všade a neustále. Pokaždé chutili inak a vždy výborne. Teda raz nie. V jednom hoteli to boli hnusne múčne suché panpúchy, ktoré chutili ako sucha bublanina. 

Aj dnes sme robili palacinky. Zaslúžená oodmena po dvojhodinovom korčuľku na rybníku. Máme s Aurel dohodu. Palacinky môže byť. Ale len po výdatnom pohybe na čerstvom vzduchu. V našom prípade to znamená každý deň:-)

Aurel ako vždy, s červenými líčkami a ešte v termoprádle obracia palacinky na panvici. V tom príde otec začmudený od sadzí po čistení krbu. ,,Počuj, ten stromček, kedy chcete vyhodiť?" - ,,Prečo, ved je ešte krásny. Je to také pozitívne tie svetielka, "odpovedám. ,,Pozitívne?  Pre mňa je to depresívne, " 

povie otec.

Na  jeho očiach poza okuliarov špinavých od popola vidno, hovorí pravdu. Čisté zúfalstvo. ,,Dobre oci. Cez víkend ho vyhodíme", nechcem zbytočne otca deprimovať. Ach jo. Nech sme už doma. Pozriem na kalendár na mikrovlnke. Ešte 16 dní. V našom milovanom provensálskom domčeku. Nádhernom bielom. Už ho nikdy neopustíme:-( . Zatiaľ si budem krátiť čas vyváraním v maminej kuchyni a s vami odratávať návrat do domčeku, ktorý sme zradili:-)))

Banánové palacinky

Do vysokej nádoby pre ponorný mixer si rozbijeme 2 vajcia. Pridáme 3dcl mlieka / Wayan dávala vodu, ja som to neriskovala/ a postupne sypeme ryžovú jemnú krupičku z Kauflandu. Prečo z Kauflandu? Nie som ochotná platiť 3 eur za bio ryžovú múku v bio predajňach. 

Prešľaháme tyčovým mixerom, pridáme štipku soli a lyžičku cukru alebo medu. Cesto musí byť o niečo hustejšie ako klasické palacinkové cesto. Na panvicu dáme lyžičku panenského kokosového oleja. Na horúci olej vlejeme naberačku cesta a rýchlo naň poukladáme plátky nie prezretých banánov. Keď je cestíčku suché, opatrne palacinku pretočíme a opečieme banánovú stranu. Palacinky musia byť trošku hrubšie, aspon 2-3mm, aby sa plátky banánov v cestíčku zapiekli. 

Horúce palacinky pokvapkáme medom a kokosovým olejom :-) 

Možno sa vám na prvýkrat nepodaria a budú sa trhať, poprípade banány vypadávať. Skúste ich preto robiť menšie ako lievančeky a postupne ich zväčšovať. 

MISO POLIEVKA - poklad japonskej kuchyne

Nikdy nečítam kuchárske knihy. Ale milujem filmy a knihy, kde sa o píše o varení a dobrom jedle. Rada sa inšpirujem receptami, kde sa namiesto gramáže, technologických postupov a odmerkách o jedle básni. Kde sa ochutnáva, privoniava. Kde sa bylinky hádžú za štedré hrste, zberajú nasladlé zrelé citróny, horúca čokoláda prevoniava škoricovými tyčinkami a medovníky sladučkým šťavnatým kandovaným zázvorom. Kde sa prelínajú pikantné chute vyzretého syra so sladkým chrumkavým hroznom, kde počujute prasknutie karamelovej krusty na creme brulee...či priam cítite lepkavý povrch upečenej kožičky na mäse...

Počas letu zo Shanghaju som si listovala v ,,úžasnej ponuke" čínskych a japonských filmov s anglickými titulkami, alebo anglických filmov s čínskymi titulkami. Vybrala som jeden. Japonský. Bol priam ódou na japonskú kuchyňu. Celú cestu mi šk´vrkalo v bruchu a zbierali slinky. Nikdy som nebola v Japonsku, ale dostala som sa tam vďaka tomuto filmu. Každé jedlo na tanieri hýrilo všetkými farbami. Dokonalá harmónia chutí. Vyváženosť jing a jang. Ťažké ingrediencie vyvážila svieža zelenina. Dokonalosť sama. Žiadne prevarené sivé vechte. Škoda, že japonská kuchyňa sa zatiaľ u nás neudomácnila ako čínska. Preto fandím aspoň prvým lastovičkam ako je  sushi. Za vyskúšanie stoja aj pohánkové cestoviny SOBA, či polievka MISO. Tú som si robila už v minulosti. Hovorí sa, že MISO patrí k najzdravším polievkam na svete. Názov je podľa rovnomennej hlavnej ingrediencii MISO PASTE, čo je fermontovaná pasta zo sóje, ryže, či obilnín. Napomáha tráveniu a pomáha odstraňovať nežiadúce mikroorganizmy v tráviacom trakte. Má zvláštnu, pikantnú  a výraznú kysloslanú chuť. Kúpite ho v predajňach so zdravou výživou. Cestoviny SOBA sú ,,k máni" v Lidli počas ázijského týždňa ,,za babku".

Je veľa variácii tejto polievky, ja som dnes urobila z toho, čo som doma našla:-)

Najskôr som si urobila vývar asi z 2cm čerstvého zázvoru a veľkej hrste jarnej cibuľky.  Potom som vývar scedila, pridala doň  mrazený hrášok a biele kúsky zelenej cibuľky. Tá sa v takmer vriacom vývare trošku zbaví štipľavosti a výraznej arómy. Až po cibuľke som  vmiešala do vývaru  zmes lyžice miso pasty, lyžičky sezamovej pasty a lyžičky sóje. Na záver som prihodila hrsť nasekanej zelenej petržlenovej vňaťky.  Polievku som odložila bokom.

V druhom hrnci som dala zavrieť vodu a chvilu povarila cestoviny SOBA, aby boli trochu tvrdkavé. Ešte v horúcej polievke zmäknú a budú akurát.

Na doske som si nakrájala škrabkou na zemiaky tenké kolieska mrky, nožom narezala tenké prúžky surových čerstvých šampiňónov / áno, surových, dôverujte mi/, a na kocky nakrájala tofu.

Polievka sa podáva tak, že do taniera vložíte zeleninu, cestoviny a na záver zalejete zohriatym vývarom. Môžete si pridať čili. Pozor, miso sa nesmie variť, lebo všetké cenné emzýmy tento proces neprežiju:-)

Zeleninové kari s gulôčkami falafel

Zima ako nebývala...milujem. Čím viac pod nulou, tým väčšie dobrodružstvo. Každý deň dúfam, že teplota u nás klesne ešte aspoň kúsok pod 15. Veď naši starí rodičia  pamätajú také zimy rok čo rok.  Odkedy som sa vrátila z Bali, prepadla som načisto zimným športom. Ráno beh v lesíku v mrazivo mrazivej zime, poobede sa s Aureliou preháňame na korčuliach v neďalekom rybníku. Dnes ráno ukazoval teplomer 15 pod nulou, Začala som na seba navliekať jednu vrstvu za druhou, až som mala vizuálne dobrých 10 kilečkov navyše. Na hlavu dala hrubú čiernu kuklu a na to ešte čiapku. Akúsi žaluďovku, Pri škole vychádzame z auta a moje milované dieťatko, ktoré sa necháva vyprevádzať až do triedy, kde sa na mňa bežne lepí ako popínavý vinič, mi pre aute vraví. ,,Mami, radšej so mnou nechoď. Vyzeráš tak trošku divne." Ach jo! Už aj moje druhé dieťa začína pozerať, kto si čo myslí!! Bude  v živote len trpieť. Už len tým by som si komplikovala život. Aby som dumala, kto, čo, prečo, ako na mňa pozerá:-(

Zakývam Aurel a sadám si do otvorených dverí a zabuchnem za sebou. Dve tri sekundy a uvedomím si, že sedím vzadu:-)) Presadnem si dopredu a trielim do lesíka. Zabudla som si mobil. Čo po behu zistím, že je veľká škoda. V spätnom zrkadle som videla biele chumáče vlasov vystrkajúce sa z kukly, biele ,,brežnejovske" obočie a nádherne biele mihalnice dlhé ako pavučie nôžky. Domov šoférujem s hlavou vystrčenou z okna, aby som si toto beauty líčenie zachovala, kým popadnem do ruky mobil. Vbehnem dnu a smejej sa ako blázon. ,,Mami pozri!!!"ukazujem si na tvár a rehocem sa ako kôň. Mama na mňa vyvaluje oči, či mi nešibe. Beriem mobil a robím selfie....nikdy ani stopa. Nestihla som to!

Dávam sprchu a premýšľam, čo variť. Keďže mi zostalo čo to zo včera a treba to minúť / nikdy nič nevyhadzujem,/ zostávam verná Ázii. Kokosové mlieko, sójove výhonky, mrazené zelené fazuľky....a tuším tam mám falafel. Polotovar. Kaufland obohatil svoj sortiment o vegánske a vegetariánske výrobky, ktoré postupne testujem a veľmi im fandím. Falafel je výborný a takmer hotový. Ak sa prehrabnete v špajzi a v chladničke, viete navariť slušné exotické menu. Trebárs aj na Valentína:-)))
Príprava môjho dnešného menu trvá 20 minút. Prečo píšem čas?  Všetky moje recepty sú charakteristické tým, že sú nenáročné, ľahké, rýchle  a vyčarované z toho, čo doma nájdem. A samozrejme chutné a trochu rafinované...

Takže...
Falafel so zeleninovým karí s klíčkami.

Na panvičke si dáte opiecť falafel. Na druhej panvičke orestujete cesnak a cibuľu dosklovita. Potom pridáte mrazenú zelenú fazuľku, kukuricu a pár minút podusíte resp. necháte rozmrznúť. Do horúceho vsypete plechovku klíčkou a posypete kari korením...nešetrite. Ak máte rímsku rascu, čili, koriander, vyskúšajte nové chute. Nezabudnite osoliť a nakoniec vliať malú plechovku kokosového mlieka. Po miernom vychladnutí posypte hojne petržlenovou vňatou, koriandrom, či pažítkou....

Dobrú chuť:-))

Šošovicové karí s kokosovým mliekom

Žiada sa vám niečo teplé v týchto chladných dňoch?  Aj mne. Ešte pred pár dňami som si vegetila pri rovníku a užívala o 40 stupňov viac. Ale aj zima má svoje čaro a teraz, keď je naokolo všetko biele, trávime vonku celé hodiny. Poznáte to, keď máte v zadku vrtuľu.
Vraví sa, že nikdy nie je zlé počasie, len sa nevieme dobre obliecť. A ja dodávam, že aj najesť.
Je prirodzené, že počas mrazivých dní sú šaláty to posledné, na čo máme chuť. Ochladzujú organizmus, chýba nám energia a jediné na čo máme chuť, je vylihovať pri telke a knižkách,

Čo teda jesť, keď chcete zhodiť nadbytočné kilogramy?  Odpoveď je strukoviny, zelenina, bielkoviny.  Vôbec nie je pravdou, že tepelnou úpravou zelenina prichádza o všetko zdravé, čo v sebe má.  Je veľa látok, ktorých účinok sa naopak, tepelnou prípravou zvyšuje. Napríklad karotenoidy obsiahnuté v rajčinách, mrkve, tekvici. Sú to cenné antioxidanty, ktoré nám pomáhajú bojovať proti voľným radikálom.  Takže smelo do varenia, dusenia a blanšírovania a zohrievajme telo po návrate z mrazivej zimy.

Ja milujem polievky.  Hlavne také, ktoré varíte velmi krátko. Ja varím všetko behom pár minút. Takže vývar, ktorý varíte hodiny a potom z neho vyberiete zeleninu rozvarenú ako handru, u mňa neochutnáte. Medzi moje favoritky patrí paradajková s pečenými kápiami / recept zajtra:-)/, krémová Hokaido s ementálom  a šošovicová  kari a kokosovým mliekom, ktorej som dnes zjedla pol hrnca:-). Je taká výborná, že mi nedalo ju nepofotiť a nepodeliť sa o easy receptík.

Nech sa páči....

Sáčok červenej drobnej šošovice / má cca 200g/
Voda
Vegeta alebo vývar / priznávam, že používam toto dochucovadlo. Nerada sa babrem s vývarmi a nech je mi odpustene, veď kupujem také bez glutamanu/.
strúčik cesnaku
čili
kari korenie
kokosové mlieko /malá plechovka/
štedrá hrsť zelených vňatí /koriander, petržlen/

Šošovicu zalejte dvojnásobkom vody a uveďte do varu. Neopúšťajte kuchyňu, pretože táto malá šošovica je uvarená behom 5 minút a to je jej veľké plus.
Teraz už len prelisujte cesnak, pridajte lyžičku dve kari /podľa chuti/, ja pridávam aj kurkumu a nakoniec vmiešajte plechovku kokosového mlieko/
Premiešajte a vypnite. Keď trošku polievka vychladne, nešetrite zelenými vňaťami. Vitamín C sa varom stráca, tak ju tam nedávajte, kým je polievka horúca.

Príjemné zohrievanie:-) Už sa teším, ako dnes vymrzneme na korčuliach s mojou dcérou Auréliou a potom zjeme zvyšnú polovicu hrnca. Teda polievky